Deti nepotrebujú dokonalý svet, aby sa dokázali otvoriť – potrebujú len pocit bezpečia. Emócie, či už ide o radosť, hnev, strach alebo smútok, prirodzene zdieľajú s ľuďmi, pri ktorých cítia priatie a bezpodmienečné porozumenie. Keď dieťa vie, že jeho pocity nebudú zosmiešňované, zľahčované ani trestané, vytvára sa pevný most dôvery, na ktorom sa môže bezpečne učiť rozumieť sebe aj svojmu okoliu.
Prejavovať plnú škálu emócií je pre dieťa náročný proces, ktorý si vyžaduje obrovskú dávku odvahy a vnútorného pokoja. Dieťa sa otvára len v prostredí, ktoré je preň predvídateľné, rešpektujúce a stabilné. Ak má vedľa seba dospelého, ktorý dokáže uniesť aj jeho náročné emocionálne stavy bez posudzovania či prísnych reakcií, získava ten najdôležitejší stavebný kameň pre zdravý psychický vývin a emocionálnu odolnosť do budúceho života.
V dnešnom zrýchlenom svete sa často zabúda na to, že detské správanie je len špičkou ľadovca a pod ním sa skrýva hlboký oceán neopísaných pocitov. Keď dieťa reaguje vzdorom alebo plačom, nevolá po treste, ale po prijatí a vedení. Práve v takýchto chvíľach pomáha, ak dospelý spomalí, vytvorí pokojný priestor a namiesto potláčania emócií ponúkne chápavú náruč či vypočutie.
Budovanie takéhoto bezpečného prístavu je dlhodobá cesta, no nesie so sebou to najcennejšie ovocie. Deti, ktoré vyrastajú s vedomím, že sú prijaté so všetkým, čo prežívajú, si do dospelosti odnášajú nielen zdravé sebavedomie, ale aj schopnosť tvoriť hlboké, emocionálne zrelé vzťahy s druhými ľuďmi. Ako lektori a rodičia tak vytvárame základ, z ktorého môžu rásť vyrovnaní a vnímaví jednotlivci.
TU JE ODKAZ
Nadpis